Lifestyle

ŽENY SÚ VRAJ OBYČAJNÉ KLAMÁRKY. KLAMÁRKY MOŽNO. ALE URČITE NIE OBYČAJNÉ.

Jeden slovenský raper na svojom koncerte verejne označil ženy za klamárky. Vraj podvádzame mužov oveľa viac ako muži ženy. Podľa neho napríklad tým, že nosíme make up, klameme. Pretože bez líčidiel vyzeráme ináč ako namaľované. Ja teda neviem, ale necítim sa vinná, ak je muž natoľko hlúpy, že verí, že mám prirodzene červené trblietavé viečka a ani za to, že som minula dve mesačné zálohy za plyn na rúž, očné tiene, maskaru a tak ďalej, len kvôli tomu, aby som po ich použití nevyzerala rovnako ako pred ich použitím. Podobne nás za podvodníčky nazval aj kvôli predĺženým vlasom, vypchatým podprsenkám i vysokým podpätkom. Vraj im takto bohapusto klameme rovno do očí. Ako sa snažím, tak sa snažím, stále nevidím ako lož to, že niekde niečo zakryjeme a inde niečo odhalíme. Navyše to robíme verejne, hneď od prvého rande a nie po niekoľkých mesiacoch a tajne v penzióne za mestom. Že, milí muži? Údajne týmto všetkým z nich robíme hlupákov, pritom oni nás už dávno prekukli. Ak to všetko už dávno vedia, prečo sa na ulici obzrú za ženou, ktorá by pri recyklácii išla do plastového kontajnera a nie za tou, ktorá nesie pod pazuchou knihu od Shakespeara? Nechcem sa nikoho dotknúť, ale definícia hlúposti je: vidieť pravdu, vedieť pravdu, a pritom stále veriť klamstvu. A mňa sa dotklo, že si nejaký muž myslí, že takto primitívne klamem aj ja. Nie je to pravda. Pretože ja klamem oveľa lepšie.

Napríklad, že nefajčím. Toto si pol roka myslel môj ex. Sám bývalý fajčiar, v tom čase zarytý nefajčiar. Presne takí sú najhorší – poturčenec horší Turka. Jasne, pre milovanú osobu ste ochotní robiť kompromisy, ale on kvôli mne tiež nebol ochotný ísť na koncert Jennifer Lopez, takže žiadne výčitky svedomia u mňa nenastali. Dodnes netuší, že som si pred rande s ním dala vždy rovno dve slimky po sebe, pretože som vedela, že do ďalšieho rána si už nezapálim. Ruky umyla v citrónovej vode, tým som nechtovým lôžkam dodala vitamín C a ústa vypláchla kokosovým olejom, ktorý mi rovno bielil zuby. Škoda, že sme chodili spolu len pol roka, mohla som mať chrup jak Miss Amerika. Na kloktanie odporúčam aj Chardonnay, tu však pozor, po skončení procedúry kloktadlo zásadne nevypľúvame. Jemne stresujúce občas bolo, keď z ničoho nič zazvonil pred bytovkou, že je dole. Akože čože??? Toto ľudia ešte v dnešnej dobe robia?! Najprv zavolám, ňeasi?! Vtedy som trošku lietala po byte, schovávala krabičku cigariet do dámskych vložiek (Nie, toto fakt nikdy žiaden chlap nebude ani do ruky brať, nieto ešte skúmať.) a popolník letel rovno z balkóna. No tak si chlapec chvíľu počkal pred domom. Čo to je tridsať minút, keď taký Igor Timko napríklad „mrzne pod tvojou bránou“ a David Koller z Lucie to už aj spočítal, že „jen tvý okno svítí, celý město šlo už dávno spát“. Ako myslíte, že tieto texty vznikli? Fajčiaca frajerka si ešte narýchlo umývala vlasy. Nikotín zabíja, ale určite nie kreativitu.

Taktiež som nikdy v živote neprezradila žiadnemu chlapovi moju skutočnú telesnú váhu. Sú to predsa, ako aj ostatné údaje spojené so ženami, len čísla. Takto to do nás aspoň hučia všetky média a Eva Máziková, či nie? Pozrie sa na mňa a musí hneď vidieť, že som niekde medzi veľkosťou S a L, načo ďalšie detaily. Sama to častokrát ani neviem. Podprsenku z plaviek si kupujem veľkosť XS a gate M. Mňa tiež nezaujíma, či „dvanásť, alebo trinásť centimetrov“, centimeter hore dole. Teda hlavne hore, hore ako smer, mám na mysli. A nevypáčil to zo mňa, ani keď takticky nabehol, že je to vraj nutné kvôli viazaniu na bežky. No to určite! Hodila som mu tam nejaké hausnumero, a keď sa bežka podo mnou zlomila na polovicu, vynadala som mu, že ich príliš dlho voskoval a žehlil. Do konca zimy sme chodili už len korčuľovať a jediné číslo, ktoré ho zaujímalo na klzisku, bola ležiaca osmička, ktorú som ladne krúžila svojimi bokmi.

Keď som sa z vianočného večierka, ktorý trval o jednu fľašu vína dlhšie ako mal, vrátila domov s poškriabanou tvárou, vyhovorila som sa na zlý chemický peeling u kozmetičky. Brizolit na stene môjho paneláku, ktorý ma fixoval, keď som bojovala s kľúčmi od vchodu, som nikdy nespomenula. A masážnu kefu proti celulitíde v mojom byte nikdy žiaden chlap neuvidí. Lebo ja nemám celulitídu. Proste nemám a bodka. A tá 3D štruktúra na mojich stehnách je len otlačený vzor po sieťkovaných pančuchách.

Ako je vidieť na príklade jednej priemernej ženy, v žiadnom prípade neklameme viac ako chlapi. Ak sme už však z nejakého vážneho dôvodu k tomu donútené okolnosťami, robíme to určite s väčšou gráciou a hlavne lepšie. Je to naša superschopnosť, ktorá sa nedá naučiť. Dá sa len zdediť. A tento náš dar, milí muži, sa nededí po meči, ale výhradne a len po praslici.

(… a ako to už u mňa býva zvykom, ku koncu roka, toto je môj posledný tohtoročný blog. V decembri si beriem „dovolenku“ a čítame sa opäť v januári. Teším sa na vás už teraz!…)

#ŽenaMáSvojeTajomstvá #ToNieJeKlamanie #ToJeNeotravovanieZbytočnosťami Foto: #Wineatte