„A žili spolu šťastne, až kým nepomreli.“ Takto presne sa končí skoro každá rozprávka, či nie? Že po svadbe bolo už len dobre. Mňa by ale dosť zaujímalo, či to tak skutočne aj bolo? Či Popoluška bola naozaj šťastná s princom z mama hotela a či Snehulienku do mesiaca po svadbe neunudil jej záchranca k smrti, keďže bola zvyknutá nie na jedného, ale na sedem mužov vo svojej prítomnosti. Alebo či by Júlia dokázala zvládnuť bežné problémy, ktoré život so sebou priniesol, alebo všetko brala až príliš fatálne a či Zlatovláska vedela svojmu mužovi navariť aspoň praženicu, keďže celý život žila sama vo veži a namiesto študovania kuchárskych kníh len čumela z okna. Ako princezné boli dokonalé, ale aké by boli ako manželky?

Narazila som na článok v zahraničnom ženskom časopise z minulého storočia, ktorý radí ženám ako byť dobrými manželkami. Obávam sa, že ani jedna z Disneyho princezien by nezvládla sa týmito radami riadiť. O seba sa neobávam, o sebe som presvedčená, že ja ako manželka by som nenasledovala ani jednu zo zmienených rád.

Samozrejme sa to začína radou o varení. Autor (alebo autorka) článku však ide na vec dosť drsne. Radí ženám mať pre manžela pripravenú večeru hneď, keď vstúpi do dverí ako súčasť vrelého privítania po jeho príchode z práce. Manželka si to má naplánovať už deň vopred, pretože jedine týmto spôsobom dá mužovi najavo, že na neho myslela celý deň. Takže hneď prvá rada, kde nemám šancu. Variť viem asi tak päť jedál dohromady. Mimochodom, môžem počítať Bloody Mary za studenú paradajkovú polievku? Lebo ak nie, tak číslo sa tým pádom znižuje na štyri. A aj tie štyri sú dosť riskantné, takže u mňa doma sa modlíme skôr po jedle ako pred jedlom.

V ďalšom bode je rada, aby manželka po práci neotravovala „svojho prisahaného“ vlastnými problémami. Vraj aj keď má sama nejaké starosti, alebo dôležité veci, ktoré s ním chce prediskutovať, moment po mužovom príchode z práce na to nie je vôbec vhodný. A pozor prituhuje: má ho nechať rozprávať prvého, lebo jeho témy ku konverzácii sú dôležitejšie než jej. Dvíha vás už zo stoličky? Ja už som narazila hlavou do lustra, tak ma vznieslo. Ďalší bod, ktorý nezvládnem. Tak ja mám počúvať, že mu nejaký Franta z vedľajšej kancelárie neskoro poslal excelovú tabulečku, alebo že v cyklo servise už pre neho nemajú voľný termín a to, že ja som si objednala dva páry topánok a oba sú mi malé, alebo že stará Hašková nechala zas sáčok so smetím na chodbe, si mám pre poistenie šťastného manželstva tak akurát zapísať do denníčka a nakresliť si k tomu ružičku s motýlikom? To ťažko! Možno by som čiastočne zvládla ďalšiu radu z toho článku, a to je, že žena má rozprávať na muža príjemným mäkkým hlasom. Chápem, že zamatovým tónom hlásateliek československej televízie pred osemdesiatym deviatym znie každá informácia lepšie ako podaná zvukom pripomínajúcim makaka. Aj tá, že nedoplatok za plyn ste nezaplatili, pretože ste peniaze nutne potrebovali na nové topánky. Ktoré sú malé a navyše už nejdú vrátiť.

„Pripravte sa na jeho príchod, dajte si pätnásťminútový odpočinok, aby ste vyzerali sviežo. Upravte si make up, dajte si do vlasov mašľu. Vyzerajte pre neho čerstvo, váš muž strávil celý deň s ľuďmi unavenými z práce.“ Tak toto je už úplný „the koňec“! Už vidím ako mi šéf dovolí odchádzať každý deň z práce o hodinu skôr, aby som si doma stihla vyžehliť mašľu a schrupnúť. To druhé sa mi zdá úplne nereálne. (Áno, ešte viac ako tá mašľa vo vlasoch.) Ako by som si asi zdriemla, keď by mi okolo robili hluk upratovačka a záhradník? Je to predsa tak, keď sa žena vydá, či nie? Že manžel nájme pomocné sily do domácnosti. Minimálne ja s tým počítam, ináč sa mi prínosy manželstva začínajú redukovať len na ten diamant na prste. Navyše fakt netuším, prečo sa s*ať s mašľou, keď on sám bude do piatich minút od vystúpenia z auta vyzlečený do treniek. Kombinácia mašľa a trenky je fakt záruka šťastného manželstva? A viete niekto ako presne? Trenky s mašľou, alebo mašľa v trenkách? Ja som už z toho fakt na mašľu!

Neviem, či ten zmienený článok napísal muž, alebo žena. Ale asi tuším. Trošku mi napovedala rada, že by mala žena pre manžela po príchode z práce nachystať drink. Ťažko by toto napísala žena a radila svojim sestrám, že majú vo dverách stáť s otvoreným „lahváčom“. V každom prípade ja si neberiem ani jednu z týchto rád k srdcu. A to aj s rizikom, že ako manželka skočím do mesiaca zrolovaná v koberci a ukrytá v skrini. Aká budem manželka, ak raz budem, neviem. Ale čo viem s istotou je, že by som bola nádherná a dokonalá nevesta. Tak prečo to nezobrať krok po kroku?!

#DokonaláManželka #AlePodľaKoho? #AsiRadšejNavždyPrincezna Foto: #Wineatte