Ak ste single žena, vždy sa nájde vo vašom okolí plno „dobrákov“, ktorí majú pre vás kopec rád, čo by ste mali a nemali robiť, ak si chcete udržať chlapa. Vedia presne, ako sa máte správať, čo povedať, čo naopak nepovedať, aby ste maximálne tak do pol roka mali na ľavom prstenníku dva prstene, alebo na tehotenskom teste dve čiarky. Nevyžiadané rady sú rovnako nepríjemné ako napríklad popálenie medúzou. Na popáleninu sa treba vyčúrať a na nevyžiadané rady vy…ť. Bohužiaľ ani takýto prístup však nezaručí, že si ako single žena oddýchnete od podobných „zaručených návodov“ aspoň pri čítaní ženského časopisu. Na nedávny predĺžený víkend som si ich ku kapučínu, chardonnay a slimke nakúpila hneď niekoľko. Poviem vám, že v nedeľu večer som z tých všetkých overených rád mala v hlave guláš. Ale nie klasický kotlíkový, ale skôr „bravčový zo sójových kociek s morskými plodmi“.

Čo časopis, ba dokonca čo článok, to iná rada. Na strane sedem vám radia, aby ste boli nedostupná a ľadová jak sochy v Tatranskom ľadovom dóme na Hrebienku, ale už na strane dvadsať vám radia, aby ste mu dali najavo, že sa vám páči, a že je vám jeho spoločnosť príjemná. Takže ako vlastne? Čo ho mám donútiť olízať ma, aby mu jazyk primrzol na mojom ľadovom líci? Ináč si neviem predstaviť, ako ostať chladná, ale zároveň ukázať svoje city. Povedala som si, že to isto písala nejaká pani poradkyňa z Krkonoš, uzimená vo svojej chalupe, v ktorej nemusí kúriť z celého roka len v auguste a prešla som na zahraničné časopisy s nádejou, že tam sa vývoj posunul niekam viac do rozumna. No prd makový! V Glamour trvali na tom, že mužovi sa má dať sloboda. Že sa má nechať lietať voľne ako vták a jedine tak sa vždy vráti domov na svoje bidlo. Až mi vlasy dupkom stáli! Ak sú toto rady, ktorými sa riadia anglické ladies, tak ja ani náhodou nechcem byť „Emancipovaná jak tota Tečrová! Tota Margita? Tota, tota!“ ako to rozoberali už dávno v Pásla kone na betóne a po druhé, ja predsa nie som žiadna sliepka, aby sa muž ku mne vracal na bidlo! Navyše sa mi to okamžite bilo s českou klasikou od Cimrmana, kde na otázku na pána Holuba, či aj tento rok pôjde do Afriky, odpovedá jeho krásna manželka: „Doma bude. Už se narajzoval dost.“ A pán Holub spokojne súhlasí, vezme svoju manželku za ruku a šťastne s ňou odchádza domov. Takže ak mi môj potencionálny zahlási, že ide s kamarátmi na Moravu do vinných sklípkov, mám mu napiecť kysnuté buchty s makom, alebo mu mám dať valčekom na cesto po hlave?

„Milé Bravíčko, chlapec, ktorý sa mi páči, mi poslal smsku. Koľko ho mám nechať čakať, kým mu odpíšem?“. Celú pubertu som si časopis Bravo kupovala len kvôli tejto „poradni“. A aha kam ma ich rady dostali – na zápražie protialkoholickej liečebne a nikotínového detoxikačného centra. Pretože v júnovom vydaní písali, aby som mu v žiadnom prípade neodpisovala hneď a už v žiadnom prípade mu nevolala a neotravovala ho. Ale v septembrovom vydaní naopak. Vraj ho poteší, ak mu aspoň raz denne zavolám a spýtam sa ako sa má, alebo si s ním potvrdím, kedy a kde sa večer stretneme. Zmätená som jak včela nad repkou olejnou. Rýchlejšie by som poriešila Hamletovo „Byť, či nebyť?“ ako časový harmonogram správneho odpisovania a telefonovania chlapovi.

A to ani nechcite, aby som začala s „radami“ ohľadom varenia! V Marianne celá príloha „Ako potešiť mužský jazýček“ (Vôbec som ten titulok nepochopila, pretože doteraz som žila v tom, že mužský jazýček MÁ potešiť a nie BYŤ potešený.), ale v Žena a život rozhovor s pani, ktorá už tridsať rokov žije v šťastnom manželstve a jej prvá veta: „Okamžite prestávam čítať akýkoľvek recept, ktorý sa začína slovami ‘oddelíme žĺtka od bielkov a vyšľaháme’, nemám čas stáť pri sporáku celé dopoludnie.“ Už som bola na pol ceste do Tesca kúpiť svätomartinskú husu, tak teraz fakt neviem. Zatiaľ zoberiem aspoň svätomartinské víno a doma na balkóne v troj-combe ja, chardonnay a slimka si to ešte raz nechám prejsť hlavou. Aj hrdlom a pľúcami.

Očividne čo je pre niekoho návod, je pre niekoho iného omyl. Ale z histórie vieme, že omyly viedli veľmi často k veľkým úspechom. Omylom bol objavený penicilín aj viagra. Chybou v príprave vzniklo sekundové lepidlo a nanuk. Zemiakové lupienky aj cornflakesy vznikli tak, že niekto nedodržiaval overený návod. Všetko naopak. Neexistuje univerzálne pravidlo na nič. Aj mne je úplne jedno, či sa držím nejakého návodu, alebo robím omyly. I keď to niekedy vyzerá, že idem hlavou dole, alebo predkom dozadu. Pre mňa je najdôležitejšie, že si idem vlastnou cestou. A na tej ceste podľa vlastných návodov a s vlastnými omylmi. A či to bol nakoniec veľký omyl, alebo dobrý návod o tom rozhodnem v cieli zas len ja.

#MôjOmyl #MôjNávod #HlavneŽeMôj Foto: #Wineatte