Keď má žena štyridsať a je single, začne sa zamýšľať nad tým, čo je jej cieľová skupina. Či sa má obzerať doprava, či doľava? Presnejšie, hore, alebo dole? No proste, štyridsiatka je zlatý stred. Otázkou preto je, či sa má štyridsiatnička obzerať po chlapoch, ktorým je tridsať, alebo po chlapoch, ktorým je päťdesiat. Ak ste si doteraz mysleli, že všetci chlapi sú rovnakí, tak ste sa mýlili. Jasne, to, že si nepamätajú zásadné dátumy ako napríklad prvú spoločnú pusu, dokonca tu majú problém určiť aj storočie, tak v tomto sú skutočne všetci rovnakí. Ale vo zvyšku sú medzi týmito dvomi vekovými skupinami generačné rozdiely väčšie ako v anglickej kráľovskej rodine.
Napríklad také piatkové flámovanie. Musím uznať, že toto ide prirodzene, ako keby na to mali nejaký špeciálny gén, obom skupinám. Vlastne aj majú, chromozóm Y, takže partY majú v genetickej výbave. Rozdiel je však v tom, že päťdesiatnik ide žúrovať v zmysle hesla: „Kto sa ráno nehanbí, ten sa večer nebavil.“ Kdežto tridsiatnik ide von podľa príslovia: „Všetky cesty vedú do Ríma a moja do ďalšej postele.“ Päťdesiatnik aj po desiatich pivách dokáže bezpečne nájsť cestu domov pešo. Možno si medzitým zdriemne niekde na lavičke, ale aj napriek momentálnej indispozícii stále ešte dokáže priniesť domov aj batoh s firemným počítačom. Tridsiatnik sa nad ránom domov odvezie elektrokolobežkou. Takže ak by ste ho, neboráka, zobrali do lesa k ohňu, bude stratený ako Macaulay Culkin v New Yorku. Je tu síce istá pravdepodobnosť, že do týždňa dokáže vyrobiť aplikáciu na prenájom kolobežiek v strede Orlických hôr, ale v očiach žien sa tým sám diskvalifikuje z hrdinu, ktorý ako Odyseus prekonáva prekážky na ceste za svojou milou na obyčajného ITečkára. Ak mám byť úprimná, vždy ma do postele dostali skôr chlapi ošľahaní vetrom, dažďom a životom. Ale zas na druhej strane, keď bol Bill Gates mladý, tiež nevyzeral vysoko fiknuteľne. Či si ja svojimi vzorcami z minulosti sama pred sebou nezatváram dvere, v IT jazyku teda skôr okná, pred šťastím…
Nemyslite si, že som sa výskumu mlaďasov a staroušov nevenovala zodpovedne. Pri zbieraní materiálu pre tento blog, som sa dostala až do hraničných situácií. Konkrétne na pánsku toaletu. Tak sa hneď nemusíme pohoršovať, všakže?! Keď príroda zavolá a blog potrebuje, musím. Bola to pekná podívaná. No a zas sa tu niekto určite cíti nemorálne. Podívaná nie pri pisoároch, akože čo by som tam videla iné ako pri stromoch na bežnej pražskej ulici po polnoci?! Mám na mysli podívanú pri umývadlách. Starší ešte staršiemu: „Vidíš, keby si tam dole mal čisto, nemusel by si si umývať ruky.“ Mladý ešte mladšiemu: „Sprav mi fotku na Tinder, je tu dobré svetlo.“ Každá generácia má svoje životné múdra. A selfie? Samozrejme, že som si ho urobila aj ja, keď už to tam bolo tak dobre nasvietené.
Posledné dva roky zmenili veľa. U mňa konkrétne spotrebu vína a postavu. Tú však zmenili aj tridsiatnikom, a aj päťdesiatnikom. Moji mladí kolegovia sa po dvoch rokoch vrátili do kancelárie s pupkami o sedemnásť kíl väčšími. „Antonio Panďeras“. (Pre hnidopichov: mäkčeň je tam cielene.) Bohužiaľ stále v tričkách na pupky o sedemnásť kíl menšie. Tým pádom, ak to nepreteká cez rukávy, preteká to spodkom. Za to päťdesiatnici sú úplne v pohode. Až na tie kŕčové žily teda, ktoré ak by si obkreslili fixou, môžu ísť na karneval za automapu. Ale XXXL tričká, ktoré nosili pred tým, im až teraz sedia úplne dokonale. Nič nechýba, nič neprebýva. Možno kecám, seniorom chýba o niečo viac vlasov, juniori zapustili brady. Zas dilema, senior bez vlasov vyzerá pre mňa ako Bruce Willis. Junior s bradou ako hokejisti Cehlárik, alebo Hrivík. Takže kvôli komu som si „ja sprostá oholila nohy“ teda?
Je to so mnou tak, že ani po náročnom výskume som nedospela k riešeniu tejto zapeklitej randiacej otázky. Tridsiatnika môžete zobrať na retro diskotéku do Lucerna Music Baru a je mu úplne jedno, čo hrajú, pretože nepozná nič a jedinú pesničku, ktorú si zapamätá je „nejaké gimmi, gimmi“. Pre neho je aj No Name už retro. Pri päťdesiatnikovi si zas nemusíte farbiť sivé vlasy, pretože on je šťastný za vás a miestami až závidí, že nejaké vlasy vôbec máte. Takže riešenie, ktorá cieľová skupina je vhodná pre štyridsiatničku, nemám. Vlastne, možno nakoniec predsa len nejaké mám: nie je to zbytočná škoda pozerať sa len jedným smerom? Nevidieť, čo je aj na druhej strane? História predsa už dávno potvrdila, že orientovať sa len na jednu stranu je cesta do pekiel. A presne preto, idem ja hrať na obe strany. Ak do pekla, tak na mladom koni za postarším Luciferom.
#40saZaokrúhľujeDoleČiHore? #RevírJeŠiroký #RánoSaSamaCítimNa30večerNa50 Foto: #Wineatte