Mám nový koníček. Dokonca by som to nazvala až „obsesiou“. Praktikujem ho každý deň a myslím si, že som v tom fakt dosť dobrá: sledujem veci na internete! Určite si teraz ťukáte na čelo, že čo je toto za koníček, keď internet sleduje každý a signál je od Novej Sedlice až po Aš. Hoci v prvom prípade len pri kostole, a to tiež len za pekného počasia, a v druhom prípade len na benzínke, lebo tam to chytajú od Nemcov. Ja ale fakt sledujem internet. Vypozorovala som tam také veci, že ak by Dempsey nemal Makepeaceovú, bola by som jeho parťáčka určite ja. Len by musel prestať mliagať žuvačku, pretože ináč by som s ním nevydržala ani pózovanie na úvodné titulky.
Začalo to tým, že som si pustila video tutoriály o úprave obočia. To moje je buď model Frida Kahlo, alebo Edith Piaf. Nič medzitým. Hovorím si, veď to predsa nemôže byť nič ťažké, skuknem dve videá, naučím sa ako vyrúbať dažďový prales na mojich nadočnicových oblúkoch, ale tak, aby nevyzeral ako keby sa ním prehnal hurikán Kyrill a bude to v cajku. Ľudia! Namiesto dvoch videí som návody o líčení pozerala dva dni. To je neskutočná zábava. Slečna sedí v detskej izbe s plagátom ružového jednorožca nad posteľou, na stole pred ňou viac prípravkov ako má drogéria Sephora v sklade pre celý stredoeurópsky trh a začne nahadzovať vrstvy v takom množstve, že deviata v poradí je vlastné ešte len prvá základová. Moja pekná (lebo šak pekná je, keď sa takto kreslí x hodín), ty ak si nájdeš zamestnanie, tak jedine na nočné zmeny, pretože osem hodinovú šichtu ráno máš za sebou a to ešte ani nevyjdeš z kúpeľne. Prvé zistenie, ku ktorému som došla bolo, že najviac o líčení vedia asi tak dvanásť – trinásťročné dievčatká. Neviem, či im niekto vysvetlil, že „líčenie“ a „učenie“ síce znejú veľmi podobne, ale sú to dve odlišné veci, navyše rozlíšiteľné aj vekovou skupinou, ktorá ich má praktikovať. Ďalej som zistila, že je úplne v pohode, ak medzi aplikáciou piatej a šiestej vrstvy riasenky spadne telefón na zem, alebo „madam“ (pretože to, čo na začiatku videa vyzeralo ako malé dievčatko, je po celom spomínanom procese pani v stredných rokoch) začne čistiť displej mobilu rukávom. Prídete síce o niekoľko minút aplikácie zvýrazňovača lícnych kostí, ale to nevadí, lebo tento krok pokračuje ďalších pätnásť minút. Ako si zvýrazniť lícne kostí, musí tým pádom pochopiť aj makak. Len on by asi úplne nechápal, prečo chcú mať ženy namaľované na tvári niečo, čo výrazne pripomína jeho riť. No a na záver videa pošle slečna Picasso Da Vinciová do kamery vzdušný bozk. Chápem, iný ani nemôže. Pri kontakte s iným človekom by sa totižto celá jej námaha na ňho otlačila ako turínske plátno.
Po dvoch dňoch konzumácie zmieneného druhu online materiálu, som sa rozhodla zapnúť si niečo poučné. Poviem vám, netuším, o čom tie ženy rozprávali. Ja som sa totižto tak fixovane pozerala na nich samotné, že počúvať k tomu som už nedávala. Išiel len obraz bez zvuku. Presne ako u mojej kamarátky, ktorá po kine vždy vie, kto mal čo oblečené, ale netuší, čo povedal zomierajúci hlavný hrdina. Ďalšie moje pozorovanie zo sledovania videí na internete teda je: ak rozprávate do kamery a vlasy máte prirodzene padajúce na jednu stranu, je nutné si ich celý čas prehadzovať presne do opačnej strany. Tým pádom máte hlavu ohnutú do polohy, v ktorej by vám záchranári okamžite dávali fixačný golier, vlasy vám samozrejme nepadajú prirodzene na plecia, ale do tváre, takže z videa na mňa pol hodiny hovorí len jedna polovička ksichtu a poviem vám, vyzerá to teda dosť hororovo. No a samozrejme v žiadnom videu nesmela chýbať prehnaná gestikulácia rúk. Videli ste niekedy na koncerte tancovať Igora Timka z No Name? Tancuje tak, že ruky po lakte má prilepené k telu a hýbu sa mu len predlaktia. Presne takto, ale v neurotickom mode to musí byť v každom videu. Normálne som sa uhýbala, lebo som mala pocit, že dostanem cez obrazovku facku.
Ak ste si mysleli, že napríklad v cvičiacich videách je internetový svet v poriadku, tak tiež až tak úplne nie je. Môj vzťah k športu je asi taký, že keď som si raz stiahla hodinový playlist k behu, päťdesiattri minút z neho som nikdy nepočula. Pri videu podobne, pani v šortkách sa usmieva, ja „pípam“ vulgarizmy. Samozrejme má dokonalý make-up. Asi sa tých deväť vrstiev fakt má aplikovať. No a najväčšia zábava je k tomu jej pokec o svetle v duši, vnútornej kráse a ja pri tom neviem odlepiť oči od jej pŕs. Vysvetlím: leží na chrbte, cicky stoja hore. Leží na boku, cicky stoja hore. Kokos, veď aj moje sáčky od čaju sa rozlievajú ako im matka zem káže a na tých jej by sa dali servírovať koktejly na striebornom podnose. Video sa končí poučením, aby sme poďakovali „svojmu krásnemu telu“. Aké telefónne číslo má „Krásne telo“? Prijíma aj platby kartou?
Nie som konzument internetových videí, som ich pozorovateľ. A z toho, čo som odpozorovala, mám chuť zmeniť staré príslovie na novú verziu: „Lepšie je stokrát čítať, ako raz vidieť.“ Po týchto zážitkoch ostávam pri čítaní. Teda, ja pri písaní a vy dúfam pri čítaní.
#ČoOčiNevidia #ToJeNiekedyLepšie #ČoVidiaRadšejByOdvideli Foto: #Wineatte