Šľak ma ide trafiť! Už mi to príde ako nejaký mor. Je to úplne všade. Ani telku si už v kľude nepozriem, ani časák neprečítam. Neprejde desať minút, aby som niekde nenatrafila na knihy, citáty, obrázky, alebo články o „pozitívnom myslení“ a „sebaláske“. Chápem, že pre niektorých jedincov, nie pre mňa, je napríklad sebaláska strašne ťažká, ale fakt to na nás musia tlačiť už z každej riti? Alebo pozitívne myslenie. Už je toho taký pretlak, že človek sa cíti zle, ak sa neusmieva celý deň neprítomne ako tí, ktorí chodia po uliciach s vyholenými hlavami v oranžových hábitoch a spievajú „hari, hari“. Mať úplne priemernú náladu, alebo myslieť si o sebe, že som krava je dnes takmer trestné.
Akože prečo by som sa mala cítiť previnilo, že nemám na ksichte permanentne výraz Panenky Márie v Betleheme, ale normálne si potrebujem párkrát za deň od srdca zahrešiť? Nahlas a nie štýlom „lady-like“. Človek aby to robil potajomky. Pretože kliať pod bilboardom „Kéž jsou všechny bytosti šťastný“, na to treba fakt silnú osobnosť. Podľa toho pútača šťastná bytosť predsa určite nikdy nemá dôvod kliať ako dlaždič. Ale kľaje! A aj pre to je šťastná. Použiť trikrát za sebou jednu konkrétnu nadávku, ktorá ma v strede písmeno R, je neskutočná psycho hygiena. Stúpiť do psieho hovna, ktoré v zapätí roznesiete po celej podlahe auta, kde musíte sedieť ešte dve hodiny, je naozaj vhodné vybalancovať trikrát rýchlo po sebe vyslovenou zmienenou nadávkou. Vôbec nemusíte mať výčitky, že sa netešíte zo zdravého trávenia zmieneného psa a ani nemusíte žehnať Matke Prírode ako to dobre vymyslela. Je fakt v poriadku zahrešiť si. Neskutočná úľava.
Niekedy sa zobudím tak vytočená, že keď položím nohy na podlahu, zľakne sa aj sám čert, že som už hore. Absolútne ma nezaujímajú kecy typu: „Nový deň je nový začiatok.“ Ani Instagram plný šťastných ranných fotiek pri raňajkách s rodinou, frajerom, alebo bez. Ak vás celú noc otravuje komár, budia súložiaci susedia, alebo chrápanie spolunocľažníka, je nadmieru v poriadku zobudiť sa nasratý. A zas bez výčitiek. Odporúčam, pre menšie výčitky, že nezapadáte do dnešného pozitívneho sveta, si uvedomiť, že drvivá väčšina týchto vyladených ľudí to zvládne maximálne tak na jednu fotku, ktorá im zarobí na mesačnú splátku hypotéky a tá zvyšná časť je sama v brutálnych sračkách, prípadne berie zakázané substancie. Buďte šťastní, vy máte len normálne zdravo zlú náladu.
A seba tiež nemusím vždy len chváliť. A milovať sa. Ak dám svoje telefónne číslo zas ďalšiemu týpkovi, ktorý sa nikdy neozve, poviem si, že som krava. Pretože som. A pretože som to ja, môžem si to sama povedať. Slobodne a bez strachu, že som totálne mimo dnešných vyzenovaných žien, o ktorých písali v tom článku včera. A keď vyzerám v šatách ako veľryba, tiež sa za to nemusím chváliť a milovať sa. Pretože nespokojnosť sama so sebou je motivujúca. Buď začnem menej žrať a viac cvičiť, alebo si jednoducho už nikdy viac nekúpim šaty prestrihnuté v pase. Nie je toto ukážková sebaláska? Kritický pohľad na seba samu je motivujúci. Ak by som na sebe milovala každý chlp, alebo fald a nedajbože sa k tomu ešte chválila, ako je v poriadku, že neviem napríklad po anglicky, alebo šoférovať, tak ešte dnes sedím doma fúzatá a mantavá.
No a za najväčšiu perlu považujem ďalšie optimisticko-pozitívne tvrdenie: „Ak niečo veľmi chceme, spojí sa celý vesmír, aby sme to dosiahli.“ No prd makový! Nespojí. Pretože ak by toto fungovalo, tak sa rozvádzam s Bradom Pittom, kvôli žiadosti o ruku od Georga Clooneyho. Takže je úplne v poriadku si občas zatrucovať sama doma v kúte, ale ani náhodou sa nespoliehať len na vesmír. Zdravo sa rozčúliť a ponadávať si na vesmír je vítané. V rozčúlení dokážete veľké veci. Aj celý vesmír postaviť hore nohami a k tomu ho donútiť tancovať ako vy pískate.
Čo tým chcem povedať? Že strániť sa niekedy ľudí s dobrou náladou, aby nám nepokazili tú našu zlú, alebo si povedať, že som najväčšie teľa pod slnkom napriek pretlaku pozitívneho myslenia a sebalásky všade navôkol, je povolené. A osviežujúce. Mám xy nálad a dní, ktoré by som si nedala zarámovať ako fotku nad posteľ, ale vďaka tomu som sa ešte nezbláznila a som tu. A keď si chcem od zlosti kopnúť do obrubníka, tak si kopnem. A keď sa mi nechce práve usmievať, tak sa nebudem. Pokiaľ však pri tom obrubníku nebudem mať obuté nové lodičky a okolo nepôjde usmievaný George Clooney.
#ByťSkutočný #ObčasTroškuPoTaliansky #IskreniePomáhaRozžiariť Foto: #Wineatte