„To, že som single, je vlastne moja vina.“ Ak ste single, neverím, že vám toto nikdy nenapadlo. Nebudem sa hrať na žiadnu ľadovú kráľovnú a priznám sa, ako k faktu, že jem biele pečivo a pijem Nescafé granulát (pretože v dnešnej dobe nebyť in je najväčšie hrdinstvo), že podobná samomrskacia veta napadla aj mne. Ale len tak dvakrát v živote. Prvýkrát, keď mi kamarátky vyčítali, že nechcem Fera. Podľa ich slov „mladé mäsko“. Lenže to mladé bravčové malo vo veku tridsať rokov väčší pupok ako môj ujo Ivan v šesťdesiatke a dušu staršiu ako je rímsky nápis na trenčianskej skale. Radšej budem starnúť sama ako z niekoho. A druhýkrát, keď som pozorovala niektoré moje kamarátky v spoločnosti ich mužov. Vysvetlím: na grilingu, ktorý by sa mal presnejšie volať piving a vining, kamarátka Klára každú chvíľu požiadala svojho manžela, aby jej dolial víno. Vôbec som to nechápala. Ak by som ja pila, až kým mi niekto naleje, tak nemám len suchý február, ale celú suchú dekádu. „Zlatko, dolej mi, mne sa s tým otváraním nechce trápiť,“ a podala manželovi fľašu vína. So šrubovacím uzáverom! Vtedy mi to došlo. Zachraňovací mužský inštinkt.

No tak to nie! Ak toto je cesta k oltáru, idem okamžite zavádzať do praxe, čo som odpozorovala a stihnem to akurát včas na krásnu jesennú svadbu.

Hneď v pondelok v práci som začala aplikovať úplne inú taktiku na lov mužskej populácie. Pri stole štyri stoličky. Nás na spoločnom obede toľko, že ak by z našej skupiny mali namaľovať obraz Poslednej večere, tak si musíme sadnúť jeden druhému na kolená, aby sme sa zmestili Da Vincimu na plátno. „Hm, budeme asi potrebovať priniesť ďalšie stoličky,“ prehodila som a stála ďalej bez pohnutia ako vojaci hradnej stráže na Pražskom hrade, keď sa ich Japonky, kvôli videu na Instagrame, snažia rozosmiať. Ešte pred týždňom by som sa sama proaktívne naťahovala so stoličkami, pretože naši chlapci si najprv sadnú a až potom rozmýšľajú. Ale tentokrát nie. Chlapcom to došlo v momente, keď si začali čítať obedové menu a ja som tam stále stála. „Marysh, pojď si sednout, já si přinesu židli.“ „Bóóóže, ty si úžasný.“ Poriadne nahlas, aby to počuli všetci. „Hele, v pohodě. Nenechám to přece dělat ženskou. A po oběde se můžeme kouknout na ten tvůj haprující monitor.“ Byť kohút, tento kolega, tak má od pýchy ako práve zachránil jednu ženu, najnačechranejšie perie v celej Prahe.

Jeden z mojich problémov (žiadne nemám, tak si musím nejaké umelo vyrobiť) je, že vybíjam žiarovky. Ale akože všade a furt. Neviem, či mám prebytok energie, alebo môj praprapradedo bol Thomas Alva Edison a cezo mňa dokazuje dôležitosť svojho objavu, ale v každom aute do dvoch mesiacov musím dať vymeniť žiarovku vo svetle. V aromalampe, v ktorej moja kamarátka nemenila žiarovku tri roky, som ju ja menila už dvakrát. A svetlo na chodbe mi nesvieti každý polrok. Naposledy presne pred firemným večierkom. Óóó, no nebudem to ja tentokrát meniť sama. Ee! Ani náhodou! Najprv som si myslela, že z večierka niekoho pritiahnem domov. Zavrhla som to hneď, ako mi došlo, že do týždňa by som síce nemenila žiarovku, ale istotne prácu. Žijeme v emancipovanej dobe a ja ako emancipovaná žena si predsa viem poradiť, ako nebyť príliš emancipovaná. Dvihla som telefón a do pol hoďky bol u mňa. „Kamarád vod vedle, nebo do deště, nebo tak nějak.“ Ak by som to robila ja, zobrala by som stoličku, odskrutkovala, priskrutkovala a bolo by. Lenže to robil on! „Fakt ti to nevadí? Nie je to nebezpečné? Nemám vypnúť poistky? Nevieš, kde mám poistky?“ Videla som na ňom ako rastie. Čo bolo dobré, lebo v jednom momente som sa začala báť, že on pri svojich stošesťdesiatosem centimetroch na tú žiarovku ani nedosiahne. „Víš, že mi můžeš kdykoliv zavolat. Rád tě znovu uvidím. Snad to bude brzy.“ Začala som panikáriť, či do jesene stihnem vybrať svadobné šaty a či uvoľnia opatrenia, aby som mohla mať svadbu pre tristo ľudí na amfiteátri.

V tejto hre som pokračovala ešte chvíľu. Jedného som poprosila, či mi príde nafúkať kolesá na bicykel. Druhého, či mi pomôže vybrať mikrofón na podcasty. A tak ďalej, a tak ďalej. Zdalo sa mi, že to celkom účinkuje. Ale mýlila som sa. Svadba v jeseni stále nebude. Ani s jedným z nich. Ale prišla som na jednu veľmi dôležitú vec: to, že som single nie je moja vina. A dôvodom nie je ani fakt, že si viem sama otvoriť fľašu vína, alebo naliať vodu do ostrekovačov. Dôvodom totižto nie som ja a ani to, čo sama zvládnem. Lebo musím. Síce ešte stále neviem, čo ten dôvod je, ale teraz už aspoň nemusím predstierať niečo, čo nie som.

#IdemMeniťLetnéGumyZaZimné #NeidemAleKebySomChcelaTakDámAjToto #BerAleboNeber Foto: #Wineatte